História zboru
Z histórie Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi a.v. vo Važci
Prvé písomné pamiatky o vzniku obce Važec sú zo začiatku 13. storočia.
Založenie obce na zákupnom práve
s dedičným šoltýsom sa datuje k roku 1280. Ihneď po založení obce
v roku 1309 bol postavený ranogotický kostol zasvätený sv. Antonovi
Pustovníkovi. Ide o vzácnu stavebnú a kultúrnu pamiatku. Tomuto
predchádzala aktívna misijná činnosť šírenia kresťanstva na severnom Slovensku.
Záznamy z kanonických vizitácií kladú misijne pôsobenie tohto územia ešte pred
13. storočie so zachovávaním odkazu cyrilometodskej misie. Je zvláštne, že
pôvodne obyvatelia Štrby a Važca patrili pod cirkevnú právomoc spišského prepošta
a duchovní patrili nie do liptovského ale do hornopopradského bratstva.
V prvej polovici 16. storočia prebehla celou Európou reformácia cirkvi na základe vystúpenia dr. Martina Luthera 31. októbra 1517. Lutherova reformácia nadväzovala na učenie Jána Husa hlásať evanjelium v rodnej reči. Podobne ako misia solúnskych bratov. To bolo blízke ľudu a preto reformácia bola spontánne prijímaná. Medzi prvými, ktoré prešli k reformácii boli spišské farnosti a tiež obyvatelia Važca. V roku 1545 duchovní Važca a Štrby sa zúčastnili rokovania hornopopradského bratstva o prijatí reformácie. Za Važec rokovania sa zúčastnil farár menom Mikuláš M. a za Štrbu rokovania sa zúčastnil štrbský farár Matej Molitoris. Tieto údaje umožňujú určiť historickú zmenu v obci Važec prijatím Lutherovej reformácie. K roku 1545 sa teda viaže začiatok pôsobenia evanjelického a.v. cirkevného zboru vo Važci. Pod vplyvom reformačných myšlienok Martina Luthera temer celá obec aj s pôvodným kostolom prešla k reformácii. Cirkevný zbor rozvíjal svoju pastoračnú činnosť najmä so zameraním na cirkevné školy a na vzdelanosť. Na Žilinskej synode 1610 za superintendenta bol zvolený Samuel Melik, ktorý vyrastal na važeckej fare. Ale koncom 17. storočia po roku 1671 nastúpila násilná protireformácia podporovaná cisárskym dvorom. Protireformácia tvrdo, temer likvidačne, zasiahla do života celej evanjelickej cirkvi. Aj evanjelická cirkev vo Važci v roku 1711 bola zakázaná a prenasledovaná. Prišla nielen o kostol a majetky, ale jej zborová činnosť nebola povolená. Bohoslužby sa vykonávali skryte a na evanjelické Služby Božie naši predkovia chodili pešo až do Hýb do artikulárneho kostola. Tento artikulárny chrám v Hybiach slúžil pre evanjelikov z celého Horného Liptova od roku 1710 do 1783. V týchto ťažkých časoch važecký ev. farár Pavel Simonides, st., bol odsúdený bratislavským súdom r. 1674 na galeje spolu s martýrom Štefanom Pilárikom.
V roku 1781 vydal osvietený panovník Jozef II. Tolerančný patent o rovnosti cirkví. Važeckí evanjelici sa chopili daru ducha a ešte v roku 1783 sa rozhodli obnoviť cirkevný život. Za jediný rok si postavili drevený tolerančný kostol na brehu Váhu, v strede obce. Pôsobili tu výnimoční kňazi a učitelia, ktorí sa hrdo hlásili k viere a k Štúrovej slovenčine. Boli aktívni na poli cirkevnom i na poli záchrany národa. O sto rokov neskôr sa naši otcovia rozhodli namiesto poškodeného dreveného kostola postaviť dôstojný stánok murovaný s modernou architektúrou. Stavbu viedol známy staviteľ Blažej Bulla. Stavba prebiehala v rokoch 1889 až 1892. Posvätený Boží stánok bol 23. októbra 1892. Vežu pristavili až v roku 1907 podľa projektu významného architekta Milana Harminca (podľa jeho projektov v roku 1909 bola postavená ev. cirkevná ľudová škola na Vernári a v roku 1935 ev. cirkevná meštianska škola, ako dominanta obce). Evanjelický kostol v strede obce pôsobí ako katedrála. Ide o novogotický trojloďový kostol s trojstrannými chórmi s mohutnými klenbami, ktoré sú podopreté liatinovými stĺpmi s elegantnými papyrusovými hlavicami. V roku 1925 Jan Hála klenby kostola vymaľoval ornamentálnymi maľbami a s citátmi z Písma. Na steny pri oltári namaľoval portréty Jána Husa a Martina Luthera. Jan Hála so synom namaľoval aj 3 oltárne obrazy a akademický maliar Ondrej Bartko namaľoval obraz Vstúpenie. Oltárne obrazy sa vkladajú do rámu na oltári podľa zvesti evanjelia v cirkevnom roku: Narodenie, Ukrižovanie, Vzkriesenie a Vstúpenie. Katedrálu zdobí nábožná pieseň veriacich doprevádzaná mohutným organom. Pôvodný organ na manuálny pohon od firmy Rieger bol inštalovaný v roku 1892. V roku 1959 tento orgán bol predaný katolíckej farnosti v Spišskom Štvrtku. Namiesto tohto organa bol inštalovaný terajší modernejší organ známou firmou zo sliezskeho Krnova. Opravu organu vykonal v roku 2012 významný muzikológ prof. Muška. Veriacich pozývajú do chrámu tri mohutné zvony s nápismi o vernosti k viere otcov:
najväčší - K sláve Božej ev. a. v. Važec 1891
stredný - v Němž máme vykúpení skrze Nebo
najmenší - Príď, Pane Ježiši.
Kostol bol viackrát
opravovaný naposledy v roku 2003 firmou Stavbár z Popradu. V roku 1922 bol
založený Cirkevný spevokol Štefanom Rysuľom a učiteľom Ondrejom Pastrnákom.
Spevokol pôsobí nepretržite dodnes. V roku 1932 bol založený Sväz
evanjelickej mládeže - SEM spisovateľom dr. Michalom Bartkom. Mládež bola
aktívna s veľkým počtom členov. SEM bola zrušená v 50. rokoch. Náš kostol je
nielen stavebnou dominantou obce, ale predstavuje ducha reformácie, hlásať
evanjelium v rodnom jazyku, humanity a pokroku. Na važeckej fare pôsobili
desiatky kňazov a na cirkevnej škole desiatky vynikajúcich učiteľov a
stredoškolských profesorov.
Napríklad s Važcom sú spojení: Samuel Melik, prof. Ján Ďurovič, prof. Michal
Lúčanský, prof. Ján Michalko, generálny biskup a ďalší. Z važeckých škôl vzišli
stovky vzdelaných osobností, ktorí pôsobili na popredných úsekoch kultúrneho a
hospodárskeho života. Mnohí z nich odpočívajú na miestnom cintoríne za obcou s
miestnym Domom smútku. Na tomto cintoríne sa začalo pochovávať 9. mája 1888.
Evanjelická cirkev prešla mnohými ťažkými skúškami vernosti a nepoddajnosti. Každoročne si važecká evanjelická cirkev Službami Božími na kajúcu nedeľu pripomína tragický deň Važca - 17. júla 1931 ľahla popolom temer celá obec. Popolom ľahli tiež ev. školy, fara aj kostol boli vážne poškodené. S Božou pomocou nastúpila obnova obce. Na čele obnovy stáli obetaví naši kňazi prof. Michal Lúčanský a miestny farár Pavel Kmeť. Za pomoci zbierok a podpory cirkvi i štátu bola obnovená obec. Bola tiež obnovená ev. fara i ev. základná škola na Vernári. V roku 1935 bola postavená obetavými cirkevníkmi nová evanjelická stredná škola-meštianka na vzdelávanie mládeže Horného Liptova. Školské objekty boli cirkvi vrátené cez reštitúcie a následne odpredané. Cirkevný zbor si vystaval v rokoch 1984 až 1986 nový zborový dom a slúži domácim i hosťom.
Cirkevný zbor ECAV vo Važci patrí do Liptovsko-oravského seniorátu a do Východného dištriktu so sídlom v Prešove a to od roku 1952. Predtým važecký ev. zbor patril do Liptovského seniorátu a to od roku 1783 (od Tolerančného patentu aj zmenou hraníc Spiš. biskupstva v r. 1776).
História Cirkevného zboru ECAV vo Važci, ktorý patrí cirkevne i kultúrne do rodiny obcí Horného Liptova je bohatá a útrpná, ale je zároveň dôkazom nezlomnej viery, odvahy a obetavosti Važťanov. Táto oddanosť byť verným Božiemu slovu a nábožnej piesni je uchovávaná po stáročiach všetkými generáciami. Je súčasťou kultúry Važca, Liptova a tým je aj nedeliteľnou a významnou súčasťou cirkevnej, národnej a humanitnej kultúry slovenského národa.
17.7.2015 - Z prameňov spracoval JUDr. Michal Hyben.
Súčasťou histórie ev. zboru ECAV Važec je zoznam farárov od roku 1545 podľa dostupných údajov.
Farári ECAV Važec: (rok 1545 a mená uvádzajú historici Peter Ratkoš a Rudo Brtáň:
DHL, s. 52-62 a Historický zborník 1947, s. 65)
Mikuláš M. 1545 - 1555
Šalamún Melik 1560 - 1570
Ondrej Crellius 1610 - 1617
Tobiáš Christophorides 1617 - 1630
Juraj Stráňovský 1630 - 1640
Michal Chalupka 1640 - 1645
Daniel Albíni 1645 - 1650
bez farára 1650 - 1671
Pavel Simonides, st. 1671 - 1675
bez farára 1675 - 1686
Sebastián Dzuránik 1686 - 1689, 1691 - 1707
Pavel Simonides ml. 1709 - 1711
zbor zrušený, kostol odňatý 1711 - 1783
Adam Števonka 1783 - 1785
Ján Medvecký-Ursíny 1785 - 1819
Adam Tomllay 1819 - 1831
Michal Šoltýs-Šoltés 1831 - 1862
Adolf Okályi 1862 - 1897
Viktor Okályi 1898 - 1905
Július Hečko 1906 - 1921
Ján Ďurovič 1921 - 1925
Pavel Kmeť 1926 - 1950
Pavel Valach 1951 - 1979
Miroslav Hargaš 1980 - 1987
Ján Velebír, st. 1987 - 1991
Ján Bunčák 1991 - 1998
Ondrej Koč, st. 1999 - 2002
Matúš Vongrej 2003 - 2008
Jaroslav Otepka 2009 - 2020
Jana Velebírová Hudáková 2020 -
Zdroj: oficiálna stránka OÚ Važec