História zboru

Z histórie Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi a.v. vo Važci


Prvé písomné pamiatky o vzniku obce Važec sú zo začiatku 13. storočia. Založenie obce na zákupnom práve s dedičným šoltýsom sa datuje k roku 1280. Ihneď po založení obce v roku 1309 bol postavený ranogotický kostol zasvätený sv. Antonovi Pustovníkovi. Ide o vzácnu stavebnú a kultúrnu pamiatku. Tomuto predchádzala aktívna misijná činnosť šírenia kresťanstva na severnom Slovensku. Záznamy z kanonických vizitácií kladú misijne pôsobenie tohto územia ešte pred 13. storočie so zachovávaním odkazu cyrilometodskej misie. Je zvláštne, že pôvodne obyvatelia Štrby a Važca patrili pod cirkevnú právomoc spišského prepošta a duchovní patrili nie do liptovského ale do hornopopradského bratstva.

V prvej polovici 16. storočia prebehla celou Európou reformácia cirkvi na základe vystúpenia dr. Martina Luthera 31. októbra 1517. Lutherova reformácia nadväzovala na učenie Jána Husa hlásať evanjelium v rodnej reči. Podobne ako misia solúnskych bratov. To bolo blízke ľudu a preto reformácia bola spontánne prijímaná. Medzi prvými, ktoré prešli k reformácii boli spišské farnosti a tiež obyvatelia Važca. V roku 1545 duchovní Važca a Štrby sa zúčastnili rokovania hornopopradského bratstva o prijatí reformácie. Za Važec rokovania sa zúčastnil farár menom Mikuláš M. a za Štrbu rokovania sa zúčastnil štrbský farár Matej Molitoris. Tieto údaje umožňujú určiť historickú zmenu v obci Važec prijatím Lutherovej reformácie. K roku 1545 sa teda viaže začiatok pôsobenia evanjelického a.v. cirkevného zboru vo Važci. Pod vplyvom reformačných myšlienok Martina Luthera temer celá obec aj s pôvodným kostolom prešla k reformácii. Cirkevný zbor rozvíjal svoju pastoračnú činnosť najmä so zameraním na cirkevné školy a na vzdelanosť. Na Žilinskej synode 1610 za superintendenta bol zvolený Samuel Melik, ktorý vyrastal na važeckej fare. Ale koncom 17. storočia po roku 1671 nastúpila násilná protireformácia podporovaná cisárskym dvorom. Protireformácia tvrdo, temer likvidačne, zasiahla do života celej evanjelickej cirkvi. Aj evanjelická cirkev vo Važci v roku 1711 bola zakázaná a prenasledovaná. Prišla nielen o kostol a majetky, ale jej zborová činnosť nebola povolená. Bohoslužby sa vykonávali skryte a na evanjelické Služby Božie naši predkovia chodili pešo až do Hýb do artikulárneho kostola. Tento artikulárny chrám v Hybiach slúžil pre evanjelikov z celého Horného Liptova od roku 1710 do 1783. V týchto ťažkých časoch važecký ev. farár Pavel Simonides, st., bol odsúdený bratislavským súdom r. 1674 na galeje spolu s martýrom Štefanom Pilárikom.

V roku 1781 vydal osvietený panovník Jozef II. Tolerančný patent o rovnosti cirkví. Važeckí evanjelici sa chopili daru ducha a ešte v roku 1783 sa rozhodli obnoviť cirkevný život. Za jediný rok si postavili drevený tolerančný kostol na brehu Váhu, v strede obce. Pôsobili tu výnimoční kňazi a učitelia, ktorí sa hrdo hlásili k viere a k Štúrovej slovenčine. Boli aktívni na poli cirkevnom i na poli záchrany národa. O sto rokov neskôr sa naši otcovia rozhodli namiesto poškodeného dreveného kostola postaviť dôstojný stánok murovaný s modernou architektúrou. Stavbu viedol známy staviteľ Blažej Bulla. Stavba prebiehala v rokoch 1889 až 1892. Posvätený Boží stánok bol 23. októbra 1892. Vežu pristavili až v roku 1907 podľa projektu významného architekta Milana Harminca (podľa jeho projektov v roku 1909 bola postavená ev. cirkevná ľudová škola na Vernári a v roku 1935 ev. cirkevná meštianska škola, ako dominanta obce). Evanjelický kostol v strede obce pôsobí ako katedrála. Ide o novogotický trojloďový kostol s trojstrannými chórmi s mohutnými klenbami, ktoré sú podopreté liatinovými stĺpmi s elegantnými papyrusovými hlavicami. V roku 1925 Jan Hála klenby kostola vymaľoval ornamentálnymi maľbami a s citátmi z Písma. Na steny pri oltári namaľoval portréty Jána Husa a Martina Luthera. Jan Hála so synom namaľoval aj 3 oltárne obrazy a akademický maliar Ondrej Bartko namaľoval obraz Vstúpenie. Oltárne obrazy sa vkladajú do rámu na oltári podľa zvesti evanjelia v cirkevnom roku: Narodenie, Ukrižovanie, Vzkriesenie a Vstúpenie. Katedrálu zdobí nábožná pieseň veriacich doprevádzaná mohutným organom. Pôvodný organ na manuálny pohon od firmy Rieger bol inštalovaný v roku 1892. V roku 1959 tento orgán bol predaný katolíckej farnosti v Spišskom Štvrtku. Namiesto tohto organa bol inštalovaný terajší modernejší organ známou firmou zo sliezskeho Krnova. Opravu organu vykonal v roku 2012 významný muzikológ prof. Muška. Veriacich pozývajú do chrámu tri mohutné zvony s nápismi o vernosti k viere otcov:

najväčší - K sláve Božej ev. a. v. Važec 1891

stredný - v Němž máme vykúpení skrze Nebo

najmenší - Príď, Pane Ježiši.

Kostol bol viackrát opravovaný naposledy v roku 2003 firmou Stavbár z Popradu. V roku 1922 bol založený Cirkevný spevokol Štefanom Rysuľom a učiteľom Ondrejom Pastrnákom. Spevokol pôsobí nepretržite dodnes. V roku 1932 bol založený Sväz evanjelickej mládeže - SEM spisovateľom dr. Michalom Bartkom. Mládež bola aktívna s veľkým počtom členov. SEM bola zrušená v 50. rokoch. Náš kostol je nielen stavebnou dominantou obce, ale predstavuje ducha reformácie, hlásať evanjelium v rodnom jazyku, humanity a pokroku. Na važeckej fare pôsobili desiatky kňazov a na cirkevnej škole desiatky vynikajúcich učiteľov a stredoškolských profesorov.
Napríklad s Važcom sú spojení: Samuel Melik, prof. Ján Ďurovič, prof. Michal Lúčanský, prof. Ján Michalko, generálny biskup a ďalší. Z važeckých škôl vzišli stovky vzdelaných osobností, ktorí pôsobili na popredných úsekoch kultúrneho a hospodárskeho života. Mnohí z nich odpočívajú na miestnom cintoríne za obcou s miestnym Domom smútku. Na tomto cintoríne sa začalo pochovávať 9. mája 1888.

Evanjelická cirkev prešla mnohými ťažkými skúškami vernosti a nepoddajnosti. Každoročne si važecká evanjelická cirkev Službami Božími na kajúcu nedeľu pripomína tragický deň Važca - 17. júla 1931 ľahla popolom temer celá obec. Popolom ľahli tiež ev. školy, fara aj kostol boli vážne poškodené. S Božou pomocou nastúpila obnova obce. Na čele obnovy stáli obetaví naši kňazi prof. Michal Lúčanský a miestny farár Pavel Kmeť. Za pomoci zbierok a podpory cirkvi i štátu bola obnovená obec. Bola tiež obnovená ev. fara i ev. základná škola na Vernári. V roku 1935 bola postavená obetavými cirkevníkmi nová evanjelická stredná škola-meštianka na vzdelávanie mládeže Horného Liptova. Školské objekty boli cirkvi vrátené cez reštitúcie a následne odpredané. Cirkevný zbor si vystaval v rokoch 1984 až 1986 nový zborový dom a slúži domácim i hosťom.

Cirkevný zbor ECAV vo Važci patrí do Liptovsko-oravského seniorátu a do Východného dištriktu so sídlom v Prešove a to od roku 1952. Predtým važecký ev. zbor patril do Liptovského seniorátu a to od roku 1783 (od Tolerančného patentu aj zmenou hraníc Spiš. biskupstva v r. 1776).

História Cirkevného zboru ECAV vo Važci, ktorý patrí cirkevne i kultúrne do rodiny obcí Horného Liptova je bohatá a útrpná, ale je zároveň dôkazom nezlomnej viery, odvahy a obetavosti Važťanov. Táto oddanosť byť verným Božiemu slovu a nábožnej piesni je uchovávaná po stáročiach všetkými generáciami. Je súčasťou kultúry Važca, Liptova a tým je aj nedeliteľnou a významnou súčasťou cirkevnej, národnej a humanitnej kultúry slovenského národa.

17.7.2015 - Z prameňov spracoval JUDr. Michal Hyben.


Súčasťou histórie ev. zboru ECAV Važec je zoznam farárov od roku 1545 podľa dostupných údajov.


Farári ECAV Važec: (rok 1545 a mená uvádzajú historici Peter Ratkoš a Rudo Brtáň: DHL, s. 52-62 a Historický zborník 1947, s. 65)

Mikuláš M.                                   1545 - 1555

Šalamún Melik                             1560 - 1570

Ondrej Crellius                             1610 - 1617

Tobiáš Christophorides                1617 - 1630

Juraj Stráňovský                           1630 - 1640

Michal Chalupka                           1640 - 1645

Daniel Albíni                                  1645 - 1650

bez farára                                      1650 - 1671

Pavel Simonides, st.                      1671 - 1675

bez farára                                       1675 - 1686

Sebastián Dzuránik                        1686 - 1689, 1691 - 1707

Pavel Simonides ml.                       1709 - 1711

zbor zrušený, kostol odňatý           1711 - 1783

Adam Števonka                              1783 - 1785

Ján Medvecký-Ursíny                    1785 - 1819

Adam Tomllay                                1819 - 1831

Michal Šoltýs-Šoltés                      1831 - 1862

Adolf Okályi                                   1862 - 1897

Viktor Okályi                                  1898 - 1905

Július Hečko                                 1906 - 1921

Ján Ďurovič                                  1921 - 1925

Pavel Kmeť                                   1926 - 1950

Pavel Valach                                 1951 - 1979

Miroslav Hargaš                           1980 - 1987

Ján Velebír, st.                             1987 - 1991

Ján Bunčák                                 1991 - 1998

Ondrej Koč, st.                            1999 - 2002

Matúš Vongrej                            2003 - 2008

Jaroslav Otepka                         2009 - 2020

Jana Velebírová Hudáková       2020 -


Zdroj: oficiálna stránka OÚ Važec

Ozvite sa nám

Navštívte nás
Vernárska 366, 032 61 Važec

Zavolajte
+421 918 828 363, 044/4300023

E-mail
vazec@ecav.sk

Napíšte nám

Vytvorené službou Webnode Cookies
Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky